Politika pravdy a otvorených očí.

Politika je vecou verejnou a má svoje úskalia a pandorine skrinky. Tie sa menia a čas od času prichádza aj pokušenie riešiť ich. Spomeniem len zopár vecí, ktoré mne osobne ležia na srdci. Verím, že niesom jediným, ktorý v nich vidí problém.
Chcem vládu pochváliť(nielen súčasnú), že sem pritiahla investície a podarilo sa jej ako-tak stabilizovať slovenskú ekonomiku. Vnímam tu však aj obrovské riziko. Príchod veľkých firiem je pre našu krajinu aj obrovským rizikom. Každá z troch automobiliek totiž na seba nabaľuje aj siete malých špecializovaných závodov, čo môže zamestnávať aj 300 000 pracovníkov. Keďže firmy prichádzajú podľa predpokladov na určitý časový horizont, problémy prídu až neskôr. Školy sa začínajú špecializovať na automobilový priemysel. Uberáme sa teda jedným a to automobilovým smerom. Ak sa podniky rozhodnú po určitých rokoch výrazne znižovať výrobu, môže nastať útlm. Začne dochádzať k rekvalifikácii pracovníkov a to nie je jednoročná záležitosť.
Môže to znieť nacionalisticky, ale je lepšie budovať na vlastných malých podnikoch a podporovať podnikateľov, ktorý poznajú mentalitu a schopnosti našich ľudí. Jednoznačne sa môžu subvencovať úspešné slovenské firmy a podniky. Myslím, že nie je problém takéto firmy nájsť a pomôcť im. Mikroekonomika je veľmi slabou vizitkou slovenských vlád.

Problém železníc sa vlečie už zopár rokov. Riešenie, ktoré sa ponúklo, je cestou späť. Trieštiť a deliť spoločnosť, ktorá funguje na tom istom mieste, je syndrómom VSŽ, kde sa priživovalo hádam aj 100 firiem. Systém nemôže fungovať, ak sa na tých istých železniciach striedajú 3 firmy a nikto o nikom nevie. Kompetencie a nemohúcnosť som mal možnosť zažiť aj ja osobne. Ak ide o predaj tak ich predajme, ale ako celok, aby ako celok slúžili občanom a firmám. Kúskovanie spoločnosti nemá význam a môže priniesť neskoršie komplikácie pri fungovaní.

Najväčším problémom je ale slovenská politická kultúra. Prvý signál o zlepšení dalo KDH. Nie je dôležité aké ho k tomu viedli motívy, ale to, že našlo odvahu uvedomiť si situáciu a vziať na seba zodpovednosť. Problémom politikov aj naďalej ostáva morálne správanie a uvedomovanie si svojho postavenia v politickej scéne. Mýtus o nenahraditeľnosti predsedov politických strán rozoberať nebudeme, to si musia uvedomiť sami, prvý a naj....
Morálne aspekty politiky na Slovensku končia pri ekonomických ponukách a vracaní požičaného pri voľbách. Ideálneho politika môžeme vidieť len vo filmoch, alebo o nich čítať vo vedeckých publikáciách, ale realita je iná. každý človek je ovplyvňovaný svojím okolím a od neho získava aj podnety na svoje konanie, ktoré sa v ňom utvrdzujú. Ak nevieme podnety formovať v pravde a podľa morálnych a kresťanských zásad(tie formovali etiku a morálku v Európe), nemôžme si myslieť, že politická a ekonomická moc sa budúcich politikov ani nedotkne.

Politika je vecou verejnou a politici preto nemôžu dúfať, že volič znechutený klamlivou predvolebnou kampaňou príde voliť opäť tých istých ľudí usmievajúcich sa a sľubujúcich krajšie zajtrajšky z volebných plagátov aj tentoraz. Je dôležité začať robiť konečne reálnu volebnú kampaň. Voliť zástupcov strany odspodu a nie z vedenia, to totiž nezaručuje zmenu a podporu kvality.
Smerovanie Slovenska musí byť viazané na jednoduchú víziu, ktorú podporí väčšina politických strán a bude zameraná na MIKROEKONOMIKU a rozvoj Slovenska dovnútra a nie navonok. Viem, že sa to môže zdať nereálne, ale každá politická strana chce rozvoj Slovenska a zlepšenie života svojich občanov. Detailizovať víziu môže až politická koalícia, ktorá bude vládnuť. Nechcem sa stavať do pozície rozhodcu, či moralizátora, ale tieto základné podmienky by mohol spĺňať každý. Je len na vnútornej organizácii politickej strany, ako sa s problémami vysporiada a prijme za ne zodpovednosť.

Článok som modifikoval presunul z piatka na zajtrajšok z dôvodu nesúvislosti textu.