Mnoho dní uplynie ani si nevsimneme kam idu. Nevieme, co nám mali dat a co povedat. Co sme chceli, co chcel niekto od nas. Je to zvlastne, ale uvedomíme si to asi po mesiaci, mozno už po tyzdni.
Fuu prepol som na slovenčinu, preto tá zmena.Každý človek, ktorý skonči skolu sa ocitne pred viacerými otáznikmi a snaží sa ich riešiť. Ako sa správať po škole? Ostať na Slovensku alebo vycestovať. Tato otázka rezonuje stále a stále. Aj ked si vieme vybrat. Nakoniec sa musíme rozhodnúť, čo chceme a čo sme rozhodnutí( ale buďme realisti, podľa regiónu kde chceme pôsobiť-výber sa nám môže zúžiť),to musíme aj odtrpieť.
Zatiaľ, pokiaľ nemáme prax musíme pracovať ako chcú iní. A to nie je rozdiel, či je to práca super platená alebo nie. Stále makáme ako kone, 4-12 hodín denne a nie je to dosť. Pred očami máme vidinu svetlých zajtrajškov. Len čakám kedy sa z toho začnú prejavovať choroby, poruchy, nespavosť, neskoré budovanie rodiny...
Poznáme to, veď do popredia sa dostáva niečo iné a média a všetko vôkol nás ženie do efektívnejšieho využívania času. Ale kde je efektívnejšie využívanie času doma s priateľmi a rodinou? Kto Vám radí, čo robiť v tomto procese,fáze života?
Na to tu nieje odpoveď... Rodina nám predsa odoberá čas na prácu a na užívanie si života, tak načo sa do toho hrnúť, radšej robme čo chceme a uživajme si- tak toto som vôbec nemyslel vážne. Otvorme oči a začnime hľadať reálny zmysel života, poslanie, rodinu a deti, lebo ak po nás neostane nič tak sme boli nič. Okej?
Tak otvorme oči, znížme spotrebu blbostí, vstupujme seriózne do vzťahov, ukončime prebdenosť nocí a uvedomme si, čo je v živote pre nás. Možno teraz sa ma chytia menej veriaci alebo ateisti, ale povedať to treba:"Skúsme žiť podľa kresťanských noriem a hodnôt a uvidíme(napr. 10toro, Blahoslavenstvá..., je toho viac) zmenu spoločnosti k lepšiemu."